Počas celého korona obdobia som na Slovensku a viac menej dodržiavam prístup zvolený a aplikovaný predstaviteľmi štátu. Mnoho z opatrení sa mi zdá prehnané až nezmyselné, ale ako tak sa podľa nich správam. Prešlo už niekoľko mesiacov a „číselká“, ktorými sa Tlačovkový premiér vlády tak rád oháňa, sú podľa mňa priaznivé natoľko, že by bolo vhodné sa vrátiť k pôvodnému spôsobu života a pripraviť sa na ďalší podobný atak, naučiť sa s nákazou žiť. Mám však príbuzných, ktorý sa celé toto obdobie nachádzajú v cudzine a už by aj chceli navštíviť svoju vlasť a tak som sa rozhodol naštudovať a pochopiť možnosti návratu podľa aktuálneho právneho stavu. Vyhľadal som si štátnu stránku www.korona.gov.sk a v jednotlivých sekciách som hľadal informácie k návratu zdravého občana do svojej vlasti. Z príslušného nariadenia a jej interpretácie na stránke som pochopil, že občan SR je pri návrate z cudziny považovaný za riziko dovlečenia a šírenia nákazy a tak po prekročení hraníc ide do štátnej karantény, ktorej cieľom je túto domnienku vyvrátiť alebo potvrdiť. Teda navrátilec je otestovaný a v prípade negatívneho výsledku, k čomu sa predpokladá 4-5 dní v zariadení tohto režimu, navrátilec pokračuje v 14 dňovej karanténe v domácom prostredí. Samozrejme môže ostať aj v štátnom zariadení, ak nechce, aby karanténou bola postihnutá aj rodina v spoločnej domácnosti. Toto pravdepodobne už všetci vedia a som presvedčený, že väčšinu populácie napadla alternatíva, pri ktorej sa navrátilec pri prekročení hranice preukáže „čerstvým“ testom s negatívnym výsledkom na COVID 19, čo by úplne logicky malo odbremeniť štát (finančne, organizačne a pod.), teda by sa preskočila štátna karanténa, nakoľko existencia negatívneho testu dáva logickú možnosť takto postúpiť vo „vývojovom diagrame“ nakresleným štátom. Túto možnosť bral ako samozrejmosť aj môj príbuzný v cudzine a takýmto spôsobom chcel navštíviť Slovensko. O tejto možnosti však na tejto štátnej stránke nie je žiadna zmienka. A tak som si na stránke našiel telefonicky kontakt (0800 221 234), na ktorý som sa v pracovný deň a potom aj cez víkend dovolal (nechcel som prvý krát uveriť vlastným ušiam) a s ženským hlasom som rozoberal takýto návrat na Slovensko. Ženský hlas hneď pochopil, že sa vo svojom dopyte snažím zistiť ako sa dá vyhnúť štátnej karanténe. Bez toho, aby som nejako do detailov popisoval prípad s negatívnym testom z cudziny, mi povedala, že štátnu karanténu nemusia absolvovať iba osoby, ktoré sa preukážu konkrétnymi diagnózami ako sú srdcové choroby, onkologický pacienti a podobne. Negatívny test medzi týmito výnimkami nebol a preto aj s negatívnym testom z cudziny ide navrátilec do štátnej karantény. Priznám sa, že som bol takým vysvetlením prekvapený a rovnako bol prekvapený aj môj príbuzný, ktorý sa už chystal testovať a plánoval cestu na Slovensko. Samozrejme, že všetko zrušil a pri porovnaní opatrení, ktoré zažíva v cudzine so stavom u nás, len neveriacky krútil hlavou. Je pre mňa paradoxom (je to najslušnejší výraz), že našinec pracujúci v cudzine si vybaví test s negatívnym výsledkom a ten je v cudzine rešpektovaný, ale pre predstaviteľov Slovenska je takýto test z cudziny iba nepotrebný zdrap papiera a radšej nútia svojich občanov k pobytu v zariadeniach, v ktorých je pravdepodobnosť ochorenia na danú nákazu väčšia, ako kdekoľvek inde. Ak je takýto prístup, porušujúci ústavné práva občanov, ktorý je proti logike obsiahnutej v samotných opatreniach a o „sedliackom rozume“ ani nehovoriac, je ťažké byť proti úvahám, že sa to celé podobá fašistickej diktatúre.