Reflexie

Voľby do národnej rady SR z konca februára sú už za nami a občania rozdali politickým zoskupeniam karty podľa svojho uváženia. Výsledky volieb môžu niesť prívlastok „Prekvapujúce“, ale ktoré svojim spôsobom také v minulosti neboli. Víťazom a to celkom jednoznačne, sa stalo hnutie OĽANO. Keďže najvyšší predstaviteľ tohto hnutia často na stránkach tohto periodika oslovoval občanov našej krajiny a teda aj mňa a ako víťaz volieb chce, aby vláda, ktorú v najbližšej dobe zloží, bola najlepšia v histórii krajiny, chcel by som v rovnakom priestore upriamiť jeho pozornosť práve na proces volieb. Ako bojovník s korupciou, ako bojovník za spravodlivosť a rovnaké možnosti všetkých občanov Slovenska, ma líder OĽANO určite chápe, že by som veľmi chcel, aby parlamentné voľby priniesli ponuku kandidátov zo všetkých regiónov, teda aj z toho môjho a aby mňa a môj región po akýchkoľvek ďalších voľbách nezastupovali poslanci z Trnavy alebo z Bratislavy. Naivne sa domnievam, že poslanec (ani nemusí byť členom politickej strany) žijúci v danom regióne nie len že má vzťah k miestu každodenného života, ale on a jeho príbuzní chodia po rovnakých cestách a chodníkoch, osobne zažívajú radosti a strasti daného miesta a preto výkon poslaneckého mandátu môže byť osobnejší a so zameraním na skutočný osoh občanov a krajiny. Rozdeľte jednotný volebný okrsok na princípe krajov a prinúťte politické strany, aby záujem o miesta, kde naoko „nič nie je“, bol skutočný a trvalý, aby volebná kampaň nebola len „výletom na vidiek“ a „opíjanie suchým rožkom“. Konkrétne hnutie OĽANO by s tým určite nemalo žiadny problém, keďže programovo hľadá v regiónoch osobnosti. Na takúto zmenu treba nie len ústavnú väčšinu v parlamente, ale najmä odvahu a presvedčenie o tom, že partokracia, ktorá je len karikatúrou teoretickej demokracie, slúži občanom len naoko, pretože slúži len politickým subjektom a ich záujmom. Urobte zmenu volebného systému tak, aby výsledky volieb pre voliča neboli len súborom televíznych alebo internetových správ o cudzích ľuďoch, ktorí dostali mandát od rovnako cudzích ľudí. Kým pred voľbami všetci kandidáti veľmi dobre chápu voličov a ich potreby, tak po voľbách často nechápu následné nepochopenie voličov (ak sa ním vôbec zaoberajú). Výsledky týchto volieb sú zrkadlom rôznorodých nádejí voličov a následne prinášajú ťarchu zodpovednosti pre zodpovedného politika. Ak však vyhlásenia o systémových zmenách neboli len prázdnymi rečami, je tu jedinečná možnosť priblížiť zastupiteľskú politiku k voličom, prinavrátiť jej elementárny zmysel.

Ponúkol som tento článok zámerne do redakcie Regionpress-u, čo je spoločnosť, ktorá vydáva a distribuuje regionálnu tlač zameranú na inzerciu, v ktorej sa celé roky objavovali príspevky Igora Matoviča. Igor Matovič medzi súčasnými politikmi nie je môj favorit, ale posledné parlamentné voľby jeho hnutie vyhralo a to treba rešpektovať. Cítil som, že je z mojej strany naivné, písať podnet do tohto média, ale chcel som, akoby na „jeho ihrisku“, vysloviť svoj názor a súčasne ho tak trocha konfrontovať so skutočnosťou, že volebným víťazstvom prešiel z pozície kritizujúcej opozície, na stranu vládnucej koalície, čo prináša zodpovednosť za všetko pred tým vyslovené. Na moje prekvapenie bol môj článok uverejnený v čísle 11 z 13. marca 2020. Mojim primárnym úmyslom v danom príspevku bola snaha upozorniť na aktuálnu formu súčasného volebného procesu, ktorý priniesol do našej krajiny reálnu partokraciu a ktorá už dlho a očividne pokrivkáva v legitimite výsledkov volieb. Toto konštatovanie je holou realitou už niekoľko volebných cyklov a nie len v tomto type volieb. Je veľmi jednoduché zrátať si, že v posledných voľbách „prepadlo“ (hlasy dané politickým stranám, ktoré neprekročili kvórum dané na vstup do parlamentu a neplatné hlasy) viac ako 800-tisíc hlasov a keď si tento počet odrátame z množstva právoplatných voličov, ktorí sa volieb zúčastnili, tak zistíme, že hlasy dané parlamentným stranám tvoria menej ako 50% všetkých voličov a je nad slnko jasnejšie, že vládnuca koalícia bude mať percentuálne vyjadrenie ešte menšie. Ak však žijeme v demokracii väčšinového rozhodovania, teda pravda je v čísle väčšom ako 50%, niečo tu nesedí. Ani celý parlament nemá dostatočnú legitimitu od právoplatných voličov a vzhľadom na tento neustále sa opakujúci stav, je na mieste otázka, čo a ako zmeniť v našom volebnom systéme, aby pochybnosti o legitimite kreujúcich sa orgánov a ich rozhodnutí, pominuli. Veľmi by som si prial, aby táto téma bola predmetom spoločenského a politického záujmu, aby sa rozdiskutovali možnosti riešenia, aby sa našlo to najoptimálnejšie, aby voľby nestrácali svoju základnú esenciu. Súčasne si však uvedomujem, že môj príspevok bol iba ojedinelým „výkrikom do tmy“, bez dostatočnej relevancie pre aktuálnych politických predstaviteľov. V predvolebných programoch som našiel iba jednu takúto zmienku u strany, ktorá sa nestala parlamentnou, takže je viac ako isté, že táto téma nebude v programovom vyhlásení novej vlády. Tiež si uvedomujem, že aktuálne parlamentné strany boli v posledných voľbách úspešné, tak prečo meniť systém, ktorý ich k úspechu priviedol. Preto výsledok posledných parlamentných volieb bude tá najväčšia prekážka v potrebe zmien volebných pravidiel. A keď si spomeniem na prvú povolebnú diskusiu zástupcov nových parlamentných strán a vyjadrenia predstaviteľov budúcej koalície, tak ich túžba po moci, ktorá zatemňuje zdravý rozum, bola príliš veľká nato, aby sa zaoberali vlastne budúcimi voľbami.